Istria 100 by UTMB

Istria je už od minulého roka pod hlavičkou UTMB. Postupne prechádza rôznymi zmenami a stáva sa jedným z top ultra eventov v Európe o čom svedčí aj z roka na rok rastúca konkurencia. Tento rok bola zmenená druhá najdlhšia trasa a presunul sa aj štart na ráno, čo mám oveľa radšej.

Minulý rok som absolvoval 69km trasu, takže tento rok bol pre mňa logický posun na o kúsok dlhšiu trasu. Takže o rok stomíľovka? 😀 aj keď, raz som ju už absolvoval a každý, kto niečo také bežal, si aj dobre rozmyslí, či sa do toho pustí znovu 🙂

Parametrami nevyzerá trasa až tak náročne ale celkovo počasím, terénom to nie je úplne jednoduchá stovka. Navyše ak chcete vyhrať tak už jedine s časom pod 10 hodín. Samozrejmosťou je dobrý support team, ten môj už týždeň pred pretekom obiehal miesta občerstvovačiek a preskúmaval terén 🙂 sú to už rokmi skúsení profíci 😀

Štart trasy je v meste Buzet, čomu sa môj team vždy teší, keďže mesto je známe hľuzovkami a rôznymi dobrotami z nich, vedeli by vám už odporučiť za tie roky aj dobré reštaurácie 🙂

Kedysi stovka na Istrii štartovala v noci, čo mi moc nesedí, tak som sa potešil, že tento rok sa štart presunul na ráno, kedy aj zvyčajne trénujem. Predsa len, zvyk je železná košeľa. Hneď po výstrele, ako býva zvykom keď sa zíde dobrá konkurencia tempo rýchle. Mne sa predsa podarilo utrhnúť a tak si užívam pár minút slávy neohrozene na čele 😀 Keďže Istria sa zaradila pod hlavičku “By UTMB”, pretekárov sprevádzali LIVE kamery, takže pár minút čo som sa neskôr dozvedel, moderátori LIVE vysielania pátrali po tom, kto je to ten “Mártin Haláč” na čele pelotónu 🙂

Po pár km ma pohltila skupinka asi 7-8 bežcov čo ma vôbec neprekvapilo. Nechával som si odstup a išiel som si svoje tempo, za chvíľu som vedúcu skupinku stratil z dohľadu, ale nejak ma to netrápilo. Na prvých kontrolách som bol na 7. resp. 6. mieste. Prvých 42km je kopcovitých, ďalších 50km s miernejšími kopcami a posledných 20 je už rovina alebo mierny zbeh, takže sa oplatí pošetriť nohy na záver. Je dobré, ak bežec trasu pozná, prípadne má možnosť si niečo vopred prebehnúť.

Po 42km sa vraciame do mestečka Buzet, odkiaľ sme štartovali. Tam je prvá kontrola s povoleným supportom. Čaká tu na mňa Katka a Matúš s krpcom tiež povzbudzujú Doplním vodu a gély na ďalšiu časť, Katka mi medzitým hovorí že prví sú len kúsok predo mnou čo ma celkom nabudilo, takže rýchlo ďalej. Hneď za Buzetom predbieham jedného bežca a tesne pred ďalšou kontrolou pri jazere Butoniga ďalšieho. Predo mnou teraz zdrhá Herry Jones (pred pretekom favorizovaný na víťazstvo),  ale v ďalšom stúpaní sa dostávam pred neho. Po preteku sme sa v Umagu videli na detskom ihrisku, aj taká býva popreteková realita ultra bežcov 🙂 Táto časť je dosť náročná, dosť sa oteplilo a sú tu 2 stúpania aj keď nič strašné ale celkom sa oteplilo a pri tom tempe to začínam cítiť. Navyše už pred druhým stúpaním do mestečka Motovun mi došla voda takže ďalšej kontroly som sa nevedel dočkať. Do Livade prichádzam na 3. mieste, opäť ma tu čaká support team, čo ma veľmi nakoplo, beriem gély na zvyšok preteku a aj keď som zničený viac ako by som chcel v tejto časti preteku ide sa ďalej a moc sa tu nezdržujem. Prví dvaja sú stále len 2-3 minúty predo mnou takže stále je o čo bojovať.

V stúpaní hneď za kontrolou v Livade trocha zvolním a dám ho tak viac menej na pohodu keďže ďalšie časti sú opäť dobre behateľné a nechcem tam stratiť čas. Hore v Oprtralji príjemne pofukovalo čo ma znova celkom nakoplo a chvíľu sa bežalo fajn. V ďalšej časti stretávam viacero známych tvárí čo vždy poteší Postupne mi však prichádza nejak ťažko od žalúdka a gély do mňa idú už veľmi ťažko… Zvyšok preteku dobieham hlavne na cole, ale v závere mi už chýbala energia a postupne som strácal. Na predposlednej kontrole v Grožnjane som bol stále 3 minúty za druhým a na poslednej kontrole v Buje 5 minút. Do cieľa dobieham nakoniec za 10:08, čo nebolo ďaleko od cieľa, dať to pod 10 hodín a nebyť menších problémov v závere tak verím, že by sa to podarilo.

Stravu počas preteku som sa snažil držať jednoduchú čo v mojom prípade boli hlavne gély, v prvej časti som sa vyhýbal kofeínovým, tie som si nechal až na druhú polovicu. Na 2 občerstovačkách s povoleným supportom som mal zarobený nápoj UltraPro čo je celkom vychytávka a okrem sacharidov obsahuje aj slušnú dávku proteínov, mám pocit že mi to celkom pomohlo. Okrem toho som mal 3 softlasky nápoja UltraCompetition v pomere 100g na 0,5l vody (zo štartu a po 2 občerstvovačkách s povoleným supportom). Pomer je určite potrebné vyskúšať najskôr v tréningu a odporúčam začať s nižším cca 60g na pol litra vody. Okrem toho som vypil dosť coly, hlavne v závere preteku keď som už do mňa gély išli ťažšie. A keďže v druhej polke bolo teplejšie veľmi sa hodili aj soľné tablety a Muscle Relax a Magnézko.

Na záver by som sa chcel poďakovať za podporu počas preteku a všetky blahoželania, ktoré ma vždy veľmi potešia. Rovnako by som sa chcel poďakovať sponzorom, konkrétne Sponser za energiu na celý pretek, tieto doplnky využívam aj počas prípravy a po preteku a tréningoch na regeneráciu. Za oblečenie Compressportu a RunningPro za obutie aj na tento pretek.