Na Istriu sa vždy rád vraciam a pretek 100 miles of Istria ponúka rôzne trasy podľa aktuálnej kondície, alebo na čo sa človek práve cíti  Ja osobne som tu už absolvoval červenú 100 míľovku, modrú stovku dva krát, no a tento rok som si povedal, že skúsim pre zmenu zelenú ( 68 km ). Bolo to krátke ale za to výživné.
Ako to už býva takmer pravidlom, vždy keď sa niekam prihlásim, objaví sa aj solídna konkurencia, no a keďže teraz dlhšiu dobu prebývam v Trnave, kde sa kopce len ťažko hľadajú, bol som zvedavý, ako sa tento tréning takmer bez kopcov prejaví v preteku. Asi mesiac pred pretekom sme boli na Istrii niečo vyše dva týždne, kedy som si väčšiu časť trasy dva krát prebehol, aby som vedel do čoho idem. V apríli už býva pekne horúco, hlavne vo vnútrozemí a voda počas behu sa stáva otázkou života a smrti. Katka sa pri mojom tréningu v Livade (čo je občerstvovačka asi v polovici trate) zoznámila náhodou na parkovisku s miestnym Markom Markovicom, ktorý jej poradil, že voda sa dá vždy nájsť v každej dedine na cintoríne, lebo babky tam chodia polievať kvety. Mimochodom, zabudla mi tam podať gély a dala mi len tú vodu  a neskôr tvrdila, že to bola tréningová stratégia a urobila to naschvál, aby som bol v preteku na  všetko pripravený. Ale podľa mňa sa iba zakecala s Markom
Zelená trasa začína v mestečku Buzet a vedie nádherným vnútrozemím, mestečká na kopcoch a olivovníky, rozkvitnuté kvety, ak máte čas si počas preteku všímať okolie, je to tam veľmi pekné. Ja si to vždy potom pozriem na fotkách

 


Registrácia na pretek je vždy v cieľovom meste Umag, pri mori. Prichádzame po ceste zo Slovenska podvečer do športovej haly, kde nás už za pultom čaká Katkin známy z parkoviska Marko a s úsmevom hovorí, že mi hádam nemusí kontrolovať povinnú výbavu, že však určite tam všetko mám 🙂 Mať známosti sa vyplatí 🙂


Štart je v sobotu o 12:00, čiže v najväčšom teple, ktoré sme si na trati aj poriadne užili 🙂 Atmosféra je super, ako vždy, mám to tam rád, konkurencia sa hromadí na štartovej čiare, ešte prehodím pár slov s Jirkom Petrom a zrazu už bežíme. Prvým pretekárom na čele s Jirkom som stíhal, asi tak po prvý kopec, tempo mali vražedné, tak som si hovoril, ak toto tempo vydržia do konca, klobúk dolu. Čelo pretekov som videl ešte v druhom stúpaní ale radšej som si išiel svoje, mal som trasu v nohách a tešil som sa na svoj support team, tento rok už aj s novou zakrpatenou posilou.

 

Bežal som, na čo som mal a z kopca som sa neštetril. No lídri preteku boli už v polovici trasy asi 5 min predo mnou. Snažil som sa dodržiavať pitný režim aj stravu, lebo bolo fakt teplo a obával som sa kŕčov. Prebehol som historické mestečko Motovun a potom zbeh do Livade, kde mi neskôr Katka hovorila vtipnú historku, ako tadiaľ prebehli predo mnou prví bežci spolu s Jirkom, ktorý len zakričal „Vodu!“a rovno si ju vylial na hlavu a bežal ďalej. Jirka má závodenie rád 🙂 a dáva do toho všetko 🙂

 

 

 

V Livade sa mi konečne podarilo dobehnúť jedného z lídrov, čo mi dalo nádej, že pretek sa pre mňa vyvíja sľubne. Za pár kilometrov som dobehol Jirku a kúsok za ním ďalšieho. Už zostával len posledný, ktorého som obehol asi 13 km pred cieľom, asi som ho celkom zaskočil súdiac podľa jeho výrazu tváre 🙂 To už sa schyľovalo k peknej búrke po tej horúčave počas dňa a do cieľa som dobiehal v parádnom krupobití, vetrisku a bleskoch, čo umocňovalo atmosféru 🙂 Nikto ma v cieli nečakal, lebo sa všetci báli výjsť zo športovej haly, tak len zahlídali cez sklá 🙂

 

 

Dobehnúť som musel v podstate dovnútra do haly, kde už čakal organizátor a cieľová páska. Druhý bežec, čo dobehol za mnou prišiel totálne premrznutý a nedokázal si ani sám rozopnúť bežecký vak, len si bezmocne lahol na lehátko a volal o pomoc “ Heeelp“

Tu na Istrii nikto asi ani neuvažoval o zrušení preteku, keď prišla búrka, krúpy a blesky 🙂 Proste sa závodí v každom počasí. O tom je asi aj ultratrail, človek by sa mal vedieť o seba postarať v tej prírode, keď už v nej beží. Na záver musím povedať, že mi asi nakoniec pomohla tá trnavská rovinka 🙂 Posledné kilometre sa bežia po rovine takmer až k moru cez polia, takže som to mal natrénované 🙂 Podarilo sa mi dobehnúť v novom traťovom rekorde 5 hodín 33 minút. Chcem sa ešte poďakovať najlepšiemu support teamu, ako jediní vybehli von v tom krupobití, keď som dobiehal do cieľa 🙂 a dokonca mi nezabudli podať ani tie gély 😀 boli ste perfektní, Ďakujem 🙂

 

Chcel by som sa ešte poďakovať Compressportu za skvelé oblečko, RunningPro za perfektné obutie – Hoka Evo Mafate 2, M&P MEDICAL že ma zas raz dali dokopy 🙂 a Sponser za skvelé produkty, ktoré som využil v príprave, počas samotného preteku a následnú regeneráciu.

 

Ako sa pripraviť na pretek so Sponserom 🙂

4-5 dní pred štartom

Nitroflow Performance

RED BEET VINITROX

1-2 dni pred štartom

Carbo Loader

pred štartom:

1x60g Competition

MAGNESIUM 375

pár POWER GUMS FRUIT MIX

Počas preteku

2x 60g Competition (na štarte a v polovici pretekov)

každých cca 20min som striedal jeden z gélov LIQUID ENERGY PLUSLIQUID ENERGY SALTYLIQUID ENERGY PURE (NEUTRAL)LIQUID ENERGY BCAA

Minerály: SALT CAPS, MUSCLE RELAX, MAGNESIUM 375 podľa potreby (množstvo závisí od miery potenia a príjmu tekutín)

BCAA CAPSULES

cca 4,5l vody

po preteku:

RECOVERY DRINK STRAWBERRY/BANANA

pár hodín po preteku:

WHEY PROTEIN 94