Eiger Ultra Trail 101 K – alebo peklo pod Eigerom

Na dlhú cestu do Švajčiarska vyrážame vo štvrtok s „predstihom“ (aspoň som si to pôvodne myslel, nakoniec som si balil ruksak a drop bag pri svetle čelovky do pol 11 večer pred štartom :D). Malú zastávku sme si spravili v Nemecku, kde sme bývali na idylickom vidieku.

Môj najlepší  a rokmi overený support team frfle, prečo som vybral krajinu, ktorá nie je v EÚ a nefungujú tam mobilné dáta, takže nebudú môcť brázdiť sociálne siete a vôbec, nič tam nefunguje ako u nás – nemajú eurá a nikto presne nevie, akým jazykom sa to tam hovorí. Utešujem ich falošnými sľubmi o zmrzline a burgeroch za odmenu v predraženom Chamonix – našej ďalšej zastávke.

Pri prechode švajčiarskymi hranicami ich frflanie nachvíľu prejde, lebo výhľady na okolité hory začínajú byť naozaj epické. Prichádzame do mesta Interlaken, čo je asi 30 minút autom od miesta štartu pretekov. Máme tam dojednaný hotel, ktorý pripomína obrázky zo seriálu Adamsovci, na recepcii je postaršia pani, ktorá by do seriálu tiež dobovo zapadla. Vezieme sa starým výťahom a otvárame dvere do izby, kde sa nachádza sprcha a záchod v malej kabíne – to som ešte nevidel. Nasledujúce dva dni zisťujeme, že do izby praží slnko a spať sa tiež veľmi nedá, keďže okná sú priamo na hlavnú cestu, kde neustále fičia autá. No proste perfektné miesto na dokonalý relax pred pretekom

Eiger ultra trail štartuje v mestečku Grindelwald na úpätí Eigru, podľa ktorého sa teda aj volá. Vybral som si trasu 101 km, aj preto, že stovku som už naozaj dlho nebežal a chcel som si vyskúšať, ako mi to pôjde. Ubytko v čase, keď som sa rozhodol prihlásiť, sa tu už prakticky zohnať nedá, takže sme cestu medzi Interlaken a Grindelwaldom absolvovali naozaj vela krát – registrácia, štart, cieľ, vyhlasovanie.

Štart mojej trasy je v sobotu o 4 ráno – uf. To pre mňa znamená vstávať cca o pol druhej ráno, čo je skoro aj na mňa, ak sledujete na strave moje tréningy

Matúš – člen môjho najlepšieho support teamu dostal úlohu ma ráno odviezť, čo veľmi ocenujem, lebo všetci vieme, ako rád ráno spí. Okolo štartu to už celkom žije, štandardné chystačky a ide sa na to. Trošku šok, lebo nikto nič a zrazu výstrel a išlo sa. Prvé kilometre boli po asfalte, s miernym stúpaním. Bežíme ešte v hlúčiku, mne sa zdá, že už ráno je riadne teplo, no ázijská konkurencia si to šinie vo fukerkách. Bolo vidno, že teplo, ktoré prišlo počas dňa znášajú oveľa lepšie. Zo začiatku sa mi nešlo dobre a ešte som sa aj cítil ako totálny amatér, lebo keď sa malo prejsť na trail a začať poriadny stupák, všetci si začali rozkladať paličky a mne sa zamotali do seba  V prvom stúpaní sa mi zdalo, že mi čelo pretekov dosť ušlo, ale po prvej občerstvovačke to začínalo byť lepšie. V zbehoch som postupne dobehol zopár bežcov a darilo sa mi dostávať dopredu aj v stúpaniach. Po 35 km začína byť už pekné (pekelné) teplo, čo je cítit hlavne v stúpaniach.

Do polovice trasy som sa snažil ísť na pohodu a ušetriť si nohy na zvyšok preteku. V zrhuba polke trasy na najväčšej občerstvovačke v Burglauenene ma čaká aj Katka, čo bolo najlepšie povzbudenie.

Po stúpaní na Mannlichen – cca 65 km – som mal pocit, že zhorím, alebo sa upečiem zaživa. Čaká ma tam môj support team a snažia sa ma povzbudiť, ale myslím, že som zo seba vypotil len niečo ako “som hotový”, takže veľkú zábavu zo mňa nemali. Od toho bodu to už bolo iba o tom prežiť a dôjsť do cieľa.

Napokon sa to ešte pekne rozbehlo a s číňanom Yun Yanqiaom som bojoval o 3. pozíciu až do ciela. Posledných 10km ma chytali kŕče v stehnách takže zbehy a posledný ostrý climb bol už riadne utrpenie. Bol som vtedy tretí, no pár stoviek metrov pred cieľom ma nakoniec obehol spomínaný číňan, ktorý mal asi viac energie, ale ani som nevedel koľko je za mnou a už som to nedokázal vyhrotiť na nejaký šprint.

Takže nakoniec 4.miesto s časom 11.36, plán bol o 6 minútiek lepší ale na to teplo som s výsledným časom spokojný. Na druhý deň nás čakalo vyhlasovanie top 5, čo ma celkom potešilo. Celkovo je pretek veľmi zaujímavý, neskutočné výhľady, vela úsekov je behateľných, nájdete aj technické pasáže, prevýšenie je dosť brutal, napríklad kde na Slovensku sa dá natrénovať  10 km zbeh….a keď vás postihnú take horúčavy ako tento rok, vie to byť celkom výzva.